V momente, keď svetelný lúč narazí na diamant, dôjde k dvom optickým javom. Časť svetla sa od povrchu diamantu odrazí a časť prenikne do jeho vnútra. Ak sa svetlo odrazí od povrchu, pozorujeme ho ako záblesk bieleho svetla, ktoré je súčasťou jasu diamantu.

Keď svetelný lúč preniká z okolitého prostredia do diamantu, spomaľuje a pod určitým uhlom mení aj svoj smer. Tento jav sa nazýva lom svetla. Svetelný lúč, ktorý sa teraz pohybuje pomalšie a pod odlišným uhlom, prechádza cez diamant a naráža na jeho vnútorné plôšky (fazety). Vtedy sa deje jedna z nasledujúcich dvoch možností – buď sa svetlo ďalej odráža od vnútorných plôch diamantu až kým napokon nevyjde von, alebo vyjde z diamantu hneď. Určitá časť svetla, ktorá odchádza z diamantu, je jasné biele svetlo, ktoré zvyšuje jeho jas.

Iné lúče bieleho svetla sa rozkladajú na farbené záblesky, ktoré sa zvyčajne nazývajú oheň. Oheň je výsledkom optického efektu, ktorý sa označuje ako disperzia. Ide o rozklad bieleho svetla na celé farebné spektrum obsahujúce všetky farby dúhy od červenej cez oranžovú, žltú, zelenú a modrú až po fialovú.

Keď je diamant, zdroj svetla alebo pozorovateľ v pohybe a diamant zachytáva okolité svetlo, dochádza k iskreniu bieleho svetla a jednotlivých farebných zložiek spektra. Toto iskrenie sa nazýva scintilácia.

Kombinácia všetkých vyššie uvedených optických javov spolu s niektorými ďalšími parametrami určuje samotnú kvalitu výbrusu. Najmä s ohľadom na skutočnosť, že briliant (okrúhly briliantový výbrus) je najrozšírenejším a opticky najefektívnejším výbrusom diamantu, nielen GIA (Gemological Institute of America) ale i všetky ďalšie významné gemologické inštitúty vypracovali detailný postup kvalitatívnej analýzy tohto výbrusu. Kým pri všetkých ostatných výbrusoch kvalitatívna analýza spočíva zväčša v rozbore symetrie či lesku diamantu, pri briliantovom výbruse existuje sofistikovaný a detailný analytický postup vychádzajúci z posúdenia jednotlivých proporcií a ich vzájomných interakcií za účelom stanovenia výslednej a celkovej kvality výbrusu diamantu.

Systém GIA na klasifikáciu briliantového výbrusu obsahuje päť kvalitatívnych stupňov, ktoré sa uplatňujú pri analýze symetrie, lesku a tiež celkovej kvality výbrusu. Každé z uvedených kritérií môže byť klasifikované niektorým z nasledujúcich stupňov:
Excellent - exceletný (EXC)
Very Good - veľmi dobrý (VG)
Good - dobrý (G)
Fair - dostačujúci (F)
Poor - slabý (P)

Leskom diamantu rozumieme celkovú úpravu povrchu jeho faziet. Vďaka svojej tvrdosti môže diamant získať a uchovať si najlepší lesk spomedzi všetkých drahých kameňov. Dobrý lesk je podstatným faktorom maximálneho jasu, ohňa a scintilácie.

Symetriou označujeme presnosť a vyváženosť výbrusu opracovaného diamantu. V symetrickom diamante sú jas, oheň a scintilácia pravidelne a rovnomerne rozložené.

Celkovou kvalitou výbrusu rozumieme jednak individuálne posúdenie takých zložiek, ako sú jednotlivé proporcie diamantu, jeho jas, oheň, lesk alebo symetria a taktiež ich posúdenie vo vzájomnej interakcii. Medzi najdôležitejšie z proporcií patria percentuálny priemer tabule, uhol koruny či uhol pavilónu, ale i ďalšie proporcie ktorými sú percentuálna výška koruny, percentuálna hĺbka pavilónu, percentuálna celková hĺbka, hrúbka pásu alebo veľkosť hrotu. Väčšina proporcií sa vyjadruje v percentuálnom pomere k najväčšiemu rozmeru briliantového výbrusu, ktorým je jeho priemer v páse.

Iba diamanty s veľmi precíznym briliantovým výbrusom a pri dodržaní dokonalej optickej symetrie môžu pri pozorovaní pomocou špeciálneho optického zariadenia vykazovať efekt, ktorý sa označuje ako Hearts & Arrows (srdcia a šípy). Ide teda o optický efekt na základe ktorého možno v diamante pozorovať pri pohľade cez korunu osem symetrických šípov a pri pohľade cez pavilón osem symetrických sŕdc.